Ľudia moji, to vám je vec, celé mesto je z nej preč,
každému to vŕta v hlave a hádže o tom reč, totiž
prednedávnom dorazila na sídlisko k nám taká
podozrivá partia a tu si postavila stan.
Myslel som si, že to bude cirkusová show, ale
bol som celkom vedľa, ja som nenachádzal slov, ono
bolo to vraj o Bohu - šírili sa fámy a
odvtedy ma to ťahalo tam do Domu chvály!
Jeden večer konečne som pozbieral odvahu,
trochu som si pomohol k tomu v bare na rohu.
V mojej hlave bol malý nukleárny boj - jeden
hlas vravel "choď" a druhý vravel "stoj".
Napokon som vošiel dnu a pomyslel si v duchu:
Tu niečo musí byť, niečo visí vo vzduchu.
Zrazu som to vedel bez pochýb a presne:
Boh je živý a je na tomto mieste!
V Dome chvály je plnosť Božej slávy - v Dome -
V Dome chvály každé srdce Pána chváli - v Dome -
V Dome chvály, tam sa zvláštne veci stali a to
ani nie silou, ani nie mocou, ale Božím Duchom!
Stan bol plný ľudí, ktorí stáli a spievali
zo srdca a naplno, skákali a tlieskali,
všade bolo cítiť veľkú slobodu a radosť,
hudba bola silná, ja som mal teda dosť.
Chvála vôkol stúpala jak mohutná rieka, zrazu
do očí mi vošli slzy - to sa stáva zriedka a
kdesi v mojom vnútri sa sneh topiť začal
a ja som tam len stál a plakal a plakal.
V tej chvíli sa objavil vpredu jeden muž, on
vyskočil na pódium a zobral do rúk mikrofón,
všetko to, čo vravel, bolo práve o mne,
cítil som sa mizerne a zároveň ohromne.
Kázal s ohňom v očiach, priamo a smelo,
jeho slová prenikali ducha, dušu, telo, potom
zavolal tých, čo chceli odpustenie získať,
ja som bežal dopredu a tam som prijal Krista.
V Dome chvály - Boh mi všetko odpustil,
V Dome chvály - znovu som sa narodil!
V Dome chvály - sa každý veľmi teší,
V Dome chvály - je oslávený
Ježiš! Je spasenie v mene
Ježiš! Je sloboda v mene
Ježiš - živý a slávny,
tak poď, poď, poď do Domu chvály!