Cism, Fism7
Je večer a do mesta sa vkráda tma, všetko je už tmavomodré,
deň kľačí pred nocou na kolenách, o poslednú chvíľku žobre,
náhle akoby zastal čas, mesiac na nebi tiež
a niekde v tom tichu počuť hlas, počuť, ako svet plače.
Ako to, že som to doteraz vôbec nepočul,
môj svet sa skladal asi priveľa z vlastných jedničiek a núl,
vo svetle lampy som zbadal tvár s očami ako noc
a v nich som si náhle prečítal prosbu o pomoc.
E, A2, E, A2, E, A2, Fism
Je nádej svietiaca do temných chvíľ,
je liek, čo strápeným dá nových síl,
je láska, ktorá lieči z rán.
My môžme niesť ju aj cez rieky sĺz,
len kúsok súcitu do našich sŕdc,
aby niekto tam von nezostal sám.
Preklínaní, odmietnutí, ľuďmi zabudnutí,
prečo sú sami a prečo my sme pred nimi zamknutí?
No niekto je s nimi - tesárov syn, on to má najradšej,
pôjdeš tam kde on, budeš počúvať s ním, ako aj dnes
svet plače?
Nemý výkrik, za úsmevom slza,
orol v zamknutej klietke lieta,
bez lásky na púšti zmrzla,
počuje niekto plač tohto sveta?